Naša spokojnosť spočíva v našich činoch.

"Ctižiadostivec hľadá svoje dobro v pozornosti druhých, samopašník ho hľadá vo vlastných náruživostiach, ale kto má rozum, hľadá dobro výlučne vo vlastnom konaní. Čo sú to za ľudia, ktorí sa chcú zapáčiť - z akých pohnútok a akými činmi?

Ach, ako rýchlo večnosť všetko zahalí a čo všetko už zahalila..."

Markus Aurélius, Myšlienky k sebe, 6.51,59  

Ak vaše šťastie závisí od dosiahnutia určitých cieľov, čo sa stane, ak zasiahne osud? Čo ak vás odmietnu? Čo ak zasiahnu vonkajšie okolnosti? Čo ak dosiahnete všetko, no zistíte, že to nikoho neohúrilo?

Takýto problém vznikne, keď necháte veci, ktoré nemáte pod kontrolou, aby podmieňovali Vaše šťastie. Je to šialené riziko.

Ak sa herec sústredí na to, ako a či publikum prijme jeho projekt, vždy bude sklamaný a zranený, aj keď sa kritikom páči a je úspešný.

Ale ak sa sústredí na svoj herecký výkon a vydá zo seba všetko, vždy nájde vo svojej práci uspokojenie. Podobne aj my by sme mali čerpať viac potešenia z našich správnych činov ako z ich výsledkov. Naším cieľom teda nemá byť výhra, ale hrať s plným nasadením. Našim zámerom nie je, aby nám ďakovali a uznávali nás, ale pomôcť urobiť to, čo považujeme za správne. Nemáme sa zameriavať na to, čo sa nám deje, ale na našu reakciu.

Takto vždy nájdeme uspokojenie a odolnosť.

"Emulus seeks its good in the attention of others, rake seeks him in his own passions, but who has a brain looks for good exclusively in his own actions.

What kind of people are they who want to be liked - for what motives and by what actions? Oh, how quickly eternity covers everything and what it has already covered..."

Markus Aurélius, Thoughts to myself, 6.51,59

If your happiness depends on achieving certain goals, what happens if fate intervenes? What if they reject you? What if external circumstances intervene? What if you achieve everything, but find that no one is impressed?

Such a problem occurs when you let things outside of your control determine your happiness. It's a crazy risk.

If an actor focuses on how and whether the audience will accept his project, he will always be disappointed and hurt, even if the critics like it and it is successful.

But if he concentrates on his acting performance and gives it his all, he will always find satisfaction in his work. Likewise, we should derive more pleasure from our righteous actions than from their results. So our goal is not to win, but to play with full commitment. Our intention is not to be thanked and recognized, but to help do what we think is right. We should not focus on what happens to us, but on our reaction.

This is how we always find satisfaction and resilience. 

Prečo je ťažké udržať pevné vzťahy?

Why is it hard to maintain strong relationships?

In a tangle of flowing thought "connections"

Motivation - positive and negative

I am looking for the meaning of my actions, and the meaning must be somewhere higher.

Motivation, positive, positive, meaningful based on communication.

What motive is there for a happy marriage? He is a man alone. It just is, exists, as it is.

We don't love a person because of his qualities, ideas, and we don't marry him to make us happy. It's not a wrong idea to get married.

The code for solid relationships is an inner feeling of YES without anything.

If we lack something, it is our nature, never with e.g. loss of a partner, the given person alone. With the loss of naturalness, a person begins to suffocate.

In the case of healthy relationships, small planning is important/ e.g. what kind of food will we make together, will we go swimming in the evening,... even if things in the sense of nature can change, e.g. weather, fatigue,...etc.

Previous generations were wiser in the sense of common sense. Today, we only listen to pedagogues and have forgotten common sense. Wisdom for man himself, man has in himself. And whether he changes because of his decision and sense in anything is only his free will and choice, never because of someone's needs and demands. That is where the loss of naturalness occurs.

When something hurts, cry. It doesn't matter whether you are a man or a woman, you are human and it is human and natural that the world does not divide, it unites. Tears flow away. Every ship has a captain. And the captain needs to know the maritime rules, how to behave on his ship and the most important thing is the name of the port. Otherwise, he is an errant Dutchman. A person is happy when he knows where he is going. And whether he goes there, he doesn't like it / he likes it..... it's his free choice, whether he will travel at all.

When you lost something, was it a tragedy? Essential unity and immaterial freedom. Good, evil, beauty, lies, we can name it.

A woman sees things in context, a man in analytical perception. / e.g. the alarm clock would fit in my bedroom, it's beautiful white and male, is it electric....?

Don't let the sun set on your anger.

Karikatúra osobnej dôležitosti

Osoba podľa všetkých príručiek, ideálne etických. Vytvára "kresbu" ideálu hodnôt. Rozdáva múdrosti, poučuje o tom ako to, či ono má byť podľa bla bla bla. Kto to vôbec je?...skrytý ustráchaný človek, ktorý si myslí o sebe, že jeho vývojová cesta je tá najsprávnejšia. Všetko je na 100% v jeho očiach. Až na to, že to vidí iba on - človek, no ľudia, pre ktorých je pohodlnejšie využívať jeho energiu, presvedčenie o hodnotách a nízke sebavedomie, možno v minulosti nedocenenie a body určitých tráum, zaseknutie v tých istých konceptoch tém. Pre koho je tvorená táto súčasná kreatúra? Pre mainstream a istý normatizmus súčasnej doby technokracie. Sú to ľudia, ktorí často vedú viac ako dva životy paralelne, pre skupiny, ktoré im garantujú hore uvedené dosýtenia. A prečo asi potrebujú zasýtiť prázdnu jamu levovu prázdnoty, ktorá týmto konštruktom myslenia a presvedčenia zostáva ako prázdna studňa, ktorá je miestom, kde voda ani zázrakom nenatečie ani sa nenanosí. Ako sa môže stať, že zdanlivo inteligentný človek, sčítaný, nepríde k poznaniu skutočnej pravdy " alchýmie života" a uniká mu pravá podstata láskyplného naplnenia života. Život v strachu, iba v konštrukte myslenia a pestovania si Karikatúry osobnej dôležitosti vytvoria takúto kreatúru receptu na úspešný , zvyčajne iba pracovný život. Keď však pracovná doba skončí, zhasnú svetlá a všetci možno aj menej "úspešnejší" sa vyberú do svojich domovov, on sa vracia do priestoru prázdnoty, ktorý je v tomto zmysle deštruktívny, plný osamotenosti. A s prosíkom čaká na nový deň, desí sa sviatkov, ktoré predlžujú jeho obdobia prázdnoty a osobného utrpenia prejavenia osobnej dôležitosti, nech ho konečne niekto vidí a dá mu pozornosť. A deň ide za dňom a v práci s radosťou slúži ostatným a samotnému sebe za pocit pochvaly a Karikatúry osobnej dôležitosti. Žeby recept na šťastný a naplnený život, úspešný človek mysliac...

Ľudia si kupujú knižnice a nie múdrosť z nich.

Caricature of personal importance

A person according to all manuals, ideally ethical. It creates a "drawing" of the ideal of values. He gives wisdom, instructs about how it should be according to blah blah blah. Who is he anyway?...a hidden fearful person who thinks to himself that his development path is the most correct. Everything is 100% in his eyes. Except that only he sees it - a person, but people for whom it is more convenient to use his energy, beliefs about values ​​and low self-esteem, perhaps underappreciation and points of certain traumas in the past, stuck in the same concepts of topics. For whom it is created this current creature? For the mainstream and a certain normatism of the current era of technocracy. These are people who often lead more than two lives in parallel, for groups that guarantee them the above-mentioned satisfaction. And why do they probably need to fill the empty pit of the lion's emptiness, which with this construct of thinking and belief remains like an empty well, which is a place where water does not even miraculously swell or apply. How can it happen that a seemingly intelligent person, when summed up, does not come to know the real the truth of the "alchemy of life" and he misses the true essence of the loving fulfillment of life. Living in fear, only in the construct of thinking and cultivating Caricatures of personal importance create such a creature of the recipe for a "successful," usually only working life. a space of emptiness, which in this sense is destructive, full of loneliness. And he waits with begging for a new day, he is afraid of holidays that prolong his periods of emptiness and personal suffering of showing personal importance, so that someone will finally see him and give him attention. And the day goes by during the day and at work, he happily serves others and himself for the feeling of praise and Caricatures of personal importance. May the recipe for a happy and fulfilled life be a successful person thinking...

People buy libraries, not wisdom from them.

Strata tanca s rytmom života...zostáva len tápanie a karikatúra sebadôležitosti/nízkeho sebavedomia a strachu zo slobodnej voľby.

Asi ani jeden človek, prv malé dieťa pri počutí hudby spozornie, scitlivie, vníma čosi nadpozemské. Neskôr ako tvor, ktorý už vie sedieť či stáť zavlní telom, vníma a teší sa z rytmu tanca života. Vôbec si to neuvedomuje, že tieto vlnové dĺžky sú často odrazom vnútorného toku života, životnej energie, prameňom života, z ktorého čerpáme aj vtedy, keď sa nám zdá, že sme akoby zostali sami na svete, no nie je to ten stav osamelosti, je to bohatý a veľmi dôležitý stav vnútorného skľudnenie, zamyslenia sa a vnútorného obrazu a odrazu ako zrkadlo, ktoré keď je pravdivé vo vnútri, odráža niekedy nebezpečnú pravdivosť navonok. Viditeľný a pravdivý prejav ľudskosti, cností, hodnôt, nahosť. Systémovým a rodinným spôsobom často pokriveným, strácame rytmus a prestávame počuť a vnímať tie zlatisté vlnenia a vibrácie, ktoré sú našim kompasom správnosti cesty, a ktorú v prípade zachovania smeru a počutia navigácie nie je možné stratiť. Práve v tejto fáze tanca prichádzajú dôležité odbočky, ktoré na ceste znamenajú istú skúsenosť, prechod od detskej naivity vnímania sveta a vstup do dospelého vnímania sveta formou skúsenosti. Ich integráciou a správnym pochopením , často vyhrávame dôležité pre každého malé holubičie víťazstvá. Koľko ich máme a zbierame, je naša slobodná voľba, založená na vlastnej sebahodnote, sebeláske a chuti jednoducho v daný čas a moment, tú konkrétnu chvíľu sa rozhodnúť vyhrať. Z jasných informácii prechádzame do neznámych nejasných priestorov, ktoré nám za odmenu zdolania skúšky ponúknu, iné stupne, v zmysle zrelosti a potenciálu človeka. Veľa vyvolených, málo povolaných. Tí, ktorých odkazom je a vždy bude láska. Tá jediná nemá polaritu a cez všetky tiene a odtiene rytmu tanca života, vždy presvitá, či plne žiari. Je nebezpečná pre mnohých, a preto tak vzácna. Je neuchopiteľná a predsa je. Je často nedosiahnuteľná cez pochybnosti a strach a predsa je. Je večná a láskavá, odzbrojujúca, bytostná, človečia.

Losing the dance with the rhythm of life...all that remains is fumbling and a caricature of self-importance/low self-esteem and fear of free choice.

Probably not a single person, first a small child, notices, becomes sensitive, perceives something otherworldly when hearing music. Later, as a creature that already knows how to sit or stand, it waves its body, perceives and enjoys the rhythm of the dance of life. It does not realize at all that these wavelengths are often a reflection of the inner flow of life, life energy, the source of life from which we draw even when it seems to us that we are left alone in the world, but it is not that state of loneliness, it is that rich and very important state of inner calm, reflection and inner image and reflection like a mirror which, when true within, reflects a sometimes dangerous truth without. Visible and true expression of humanity, virtues, values, nudity. In a system and family way that is often distorted, we lose our rhythm and stop hearing and perceiving those golden waves and vibrations that are our compass of the correctness of the path, and which cannot be lost if we keep the direction and hear the navigation. It is at this stage of the dance that important detours occur, which on the way mean a certain experience, a transition from a child's naive perception of the world and an entry into an adult perception of the world in the form of experience. By integrating them and understanding them correctly, we often win important small victories for everyone. How many of them we have and collect is our free choice, based on our own self-worth, self-love and taste simply at the given time and moment, that particular moment to decide to win. We pass from clear information to unknown, unclear spaces, which will offer us other levels in terms of maturity and human potential as a reward for passing the test. Many chosen, few called. Those whose legacy is and always will be love. The only one has no polarity and through all the shadows and shades of the rhythm of the dance of life, it always shines through or shines fully. It is dangerous to many and therefore so rare. It is elusive and yet it is. It is often unattainable through doubt and fear and yet it is. It is eternal and kind, disarming, essential, human.

Čo tu po nás zostane, aká tvorba?

Cítil som sa ako človek, nažive, splnil som si , čo som chcel predtým ako odídem?Čo je podstatné pre koho? A prečo tvoríme a čo je vlastne tvorba v konečnom =poslednom zúčtovaní života?Žeby láska.....Som a bol som láska ako človek?Skúšame rôzne systémy, naučenia, pochopenia ako žiť, ideálne podľa všetkého šťastne.Čo je vlastne byť šťastný a definícia,...chcem niečo vytvoriť, nech tu po mne zostane nejaká stopa. Som aktuálne babička , ktorá s láskou celý život pečie, a pečie s láskou, svojim známym, rodine a svojim deťom, vnučkám. Je to to , čo MILUJEM, a celý proces, skúmanie, inšpirácie sú mojim celoživotným naplnením okrem iných lások. Ale toto je to ONO? Tvorba tejto úplne obyčajnej, prostej ženy je láska a jej otlačok  láska, ktorú cez svoju tvorbu koláčov odovzdala. Nie sú v galériách, archívoch, nie je to nič hmatateľné a predsa má občas vyššiu hodnotu, odkaz a odovzdanie celoživotnej tvorby ako najcennejší obraz, ktorý je hmatatelne popísateľný a evidentne viditeľný. Stalo sa Vám už niekedy, že Ste zažili nejaký umelecký zážitok, ktorý by mal byť ako umenie prejavom krásy, istého povzdvihnutia ducha a vidíte človeka, ktorý Vám interpretuje svoj prejav spojený s hudbou ako zmätok pocitov, Nakoľko je to človek, ktorý síce nádherne hrá, je tvorcom krásne naučenej hry, no jeho prejav, ktorý vychádza z jeho človečej formy je plný hnevu a neprijatia....Je tento prejav odkaz a prejav tvorby lásky? Čo tento umelec žije za život....

Často obyčajný prostný, hoc i mediálne nevidititeľný človek zanechá krajší otlačok v podobe láskyplnosti a tvorby ako umelec s nesprávnym nastavením spolupráce života.

What will we be left with, what creation? 

I felt like a person, alive, I fulfilled what I wanted before I left? What is important for whom? And why do we create and what is creation in the final=last reckoning of life? That love.....I am and was love as a person? We try different systems, teachings, understandings of how to live, ideally according to everything happily. What is actually being happy and the definition,...I want to create something, to leave some trace of me here. I am currently a grandmother who bakes with love all her life, and bakes with love for her acquaintances, family and her children and grandchildren. It's what I LOVE, and the whole process, exploration, inspirations are my lifelong fulfillment among other loves. But is this THE ONE? The creation of this completely ordinary, simple woman is love and her imprint, and the love she passed on through her creation of cakes. They are not in galleries, archives, it is not something tangible, and yet it sometimes has a higher value, a legacy and a passing on of a lifetime's work than the most valuable picture, which is tangibly describable and evidently visible. Has it ever happened to you that you experienced an artistic experience that, like art, should be an expression of beauty, a certain upliftment of the spirit, and you see a person who interprets his expression connected to music as a confusion of feelings to you, since he is a person who plays beautifully , is the creator of a beautifully learned game, but his speech, which comes from his human form, is full of anger and rejection....Is this speech a message and a manifestation of the creation of love? What kind of life does this artist live...

Often, an ordinary simple person, even if invisible in the media, leaves a more beautiful imprint in the form of love and creation than an artist with the wrong setting of cooperation in life.